Chute Nového Zélandu: Sauvignon Blanc je ako „bungee jumping do egrešového kríka“

Novozélandský Sauvignon Blanc je nezameniteľný a ľahko nadväzujúci známosti. Známy kritik Tim Atkin o ňom povedal: „Je ako bungee jumping do egrešového kríka.“ Je to poklona či naopak?

Pre mnohých z nás bol Kiwi Sauvignon Blanc tým vínom, ktorý nás do sveta vína priviedol. Boli sme šťastní, keď sme ho v anonymnej degustácii odhalili. A stále je istotou v chladničke počas letných horúcich dní. Čo sa mu podarilo za tak krátku dobu, môžeme rozhodne nazvať úspešným príbehom.

Pamätám si moment, keď som prvýkrát ochutnala Sauvignon Blanc z Nového Zélandu. Bol rok 2002 a objednal ho Štefan Valovič, vtedy prezident našej Asociácie someliérov. Niekde degustoval a víno sa mu veľmi páčilo.

Určite odporúčam pred ďalším čítaním tohto článku otvoriť si fľašu Sauvignon Blanc Reserve 2020, Rapaura Springs. Je to ukážkový príklad Sauvignonu z Nového Zélandu ilustrujúci nižšie napísané. Rapaura Springs je vinárstvo, ktoré vzniklo v roku 1985 spojením dvoch silných vinárskych rodín – rodiny Neylon a Wiffin.

Citrónovožltá veľmi svetlá farba, vysoká viskozita. Vo vôni marakuja, guava, citrusové tóny. V chuti veľmi svieže, šťavnaté – chceš ďalší dúšok. Vyrovnané kyselinky, stredne plné víno, zamatové, stredne plná dochuť. Na konci grapefruitové tóny a kôra z limetky, smotanový jogurt s marakujou. Ja som si dala k nemu tmavý toast, natretý čerstvým kozím syrom a plátkom údeného lososa. Veľmi sa to k tomu hodilo! Kombinácia čerstvého kozieho syra so zelenými bylinkami je voľbou na istotu.

Začalo to možno Hakou

Dnes nájdete široký sortiment vína všetkých cenových relácií v každej sieti obchodov. Ujal sa tiež austrálsky spôsob predaja vína „Bring your own!“ (Prines si vlastné!). Reštaurácie zvyčajne nemajú licenciu na predaj alkoholu, preto privítajú, ak si víno prinesiete sami. Tieto reštaurácie sú označené tabuľkou B. Y. O. Spokojné sú obe strany. Zákazník si kúpi víno, na ktoré má chuť, vo vinotéke za veľmi prijateľnú cenu a reštaurácia si zaráta minimálne korkovné.

Rituál Haka

Ak ste ešte nevideli maorský bojový tanec Haka, ktorý je tradičným rituálom pred každým zápasom národného tímu rugby All Blacks, určite si to pozrite. Pomáha k dosiahnutiu jednoty, ktorá ide ruka v ruke so silou. Bola to možno práve Haka, ktorá naštartovala revolúciu v novozélandskom vinárstve v rokoch 1972-73. Veľká Británia vstúpila do EU a obmedzila import mliečnych výrobkov z Nového Zélandu. Ten sa rozhodol presmerovať sa od výroby mlieka, syrov a jogurtov k výrobe vína. Štartovacie podmienky boli veľmi dobré, keďže Novozélanďania boli zvyknutí na vysoký stupeň hygieny, ktorý vyžadovala mliekarenská výroba. K zmenám vo vinárskom priemysle prispelo aj to, že domáci vinári vyrazili za skúsenosťami za svojimi kolegami do Európy.

Mnoho vinárskych konzultantov pozvala na návštevu krajiny aj vláda Nového Zélandu. Ozývali sa hlasy, že by sa mal viac vysadiť Műller- Thurgau a že vinice by sa nemali zakladať na južnom ostrove, lebo je tam chladné podnebie. K rozvoju prispeli aj „backpackers“ (batôžkári). V sedemdesiatych rokoch bol Nový Zéland populárnou destináciou pre mladých ľudí zo západnej Európy. Bolo tam krásne a mimoriadne lacno. Niektorým sa tu zapáčilo, presťahovali sa sem a začali tu žiť a vyrábať víno.

A ako sa začala rozvíjať oblasť Marlborough na severe južného ostrova, ktorý dnes má viac ako 25 160 hektárov vinohradov? Vinárstvo Montana, ktoré vtedy vlastnilo vinice na severnom ostrove v Hawke´s Bay, sa chcelo rozšíriť. Vinice na severnom ostrove boli však už veľmi drahé.