Popis
 |
DRUH: Dulovica |
 |
OBJEM: 0,35 l |
 |
OBSAH ALKOHOLU: 45 % |
 |
ROK: NV |
|---|
BVD Dulovica
Plodmi, ktoré sú za surova nejedlé, no nachádzajú široké uplatnenie ako v ľudovom liečiteľstve, tak v tradičných pokrmoch a využitie v každodennom živote, sa môže pýšiť práve dula obyčajná. V hovorovej slovenčine a rôznych nárečiach sa môžete stretnúť aj s výrazmi gdula, guňa alebo bižalma. Aj keď pochádza z juhozápadnej Ázie, historicky sa v Európe vyskytuje už tisícročia a je možné, že ju ľudia začali pestovať ešte skôr, než klasické jablko a hrušky, ktoré dula pripomína tvarom, keďže je ich príbuzná. Pravdepodobne najznámejším historickým vyobrazením plodu duly je v spojitosti s bohyňou Afroditou, bohyňou lásky a krásy v starovekom Grécku. V tomto období bola práve dula považovaná za silné afrodiziakum a symbol plodnosti, preto bola často využívaná aj ako dar pri rôznych rituáloch. Jej latinské meno – kydónske jablko, je odvodene od starovekého krétskeho prístavu Kydónia. Taktiež je predpoklad, že neskorší slovanský výraz pre pôrodnú babu (dula), je odvodený práve od tohto ovocia.
Aj keď sa dula posledné desaťročia pomaličky vytrácala zo slovenských sadov a záhrad, znova si nachádza svoje miesto, jednak v gastronómii, kozmetike a všeobecnom využití. Top reštaurácie, vedia pripraviť z tohto ovocia rôzne druhy marmelád alebo napr. dulový syr, keďže je dula za surového stavu prakticky nejedlá a jej trpkosť stiahne ústa každému, kto sa na ňu odváži. Má taktiež veľmi vysoký obsah vitamínu C. Cmúľaním semiačok z nej sa pripisujú liečivé účinky pri pobolievaní hrdla. Starí rodičia zvykli dávať niekoľko plodov do šatníka s oblečením, keďže dula obsahuje éterické oleje, ktoré tento hmyz neznáša.
V neposlednom rade sa dula taktiež využíva na výrobu dulového destilátu, dulovice, ktorý je vďaka nízkej výťažnosti a vzácnosti plodov jedným s najvzácnejších vyrábaných na Slovensku. Radí sa medzi suché destiláty s výťažnosťou len 1-2 litre destilátu zo 100 litrov dulového kvasu a je krásne silne aromatický.
Pri párovaní s jedlom sa hodí predovšetkým ku dezertom, vďaka svojej sladkastej chuti. Zber plodov prebieha v prevažne v septembri, kedy sú v plnej zrelosti a majú najvyššiu cukornatosť. Kvasenie dulového kvasu prebieha po dobu 4-6 týždňov v hermeticky uzavretých sudoch bez prístupu vzduchu a následnej je kvas destilovaný v medenej 4-stupňovej kolóne. Spravidla býva destilát odležaný minimálne po dobu 12 mesiacov (pri väčšine ročníkov to býva aj viac) predtým, než je plnený do fliaš.
